Murárová: Slnečné žiarenie mení bunky kože, časom môže dôjsť k rakovine Bratislava 15. júna (TASR) – Pred ultrafialovým žiarením zo slnka by sme sa mali chrániť ...

Bratislava 15. júna (TASR) – Pred ultrafialovým žiarením zo slnka by sme sa mali chrániť počas celého roka, no na jar a v lete treba ochranu ešte zvýšiť. V dôsledku pravidelného opaľovania si môžeme privodiť aj rakovinu kože. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla dermatologička Zuzana Murárová.
„Počas nášho života si robíme taký účet dávky žiarenia, hovoríme tomu kumulatívna dávka žiarenia. Neustálym pôsobením ultrafialového žiarenia na bunky kože môžu vznikať zmeny v ich genetickom podklade, v DNA a bunka sa môže začať inak správať,“ povedala.
Vysvetlila, že práve nemelanómová rakovina kože je spôsobená chronickým vystavovaním sa slnečnému žiareniu. „Na pacientovi vidíme, koľko času strávil na slnku,“ upozornila lekárka. Časté vystavovanie sa slnečnému žiareniu charakterizujú napríklad pehy, keratózy, pigmentové alebo nepigmentové fľaky na koži, stenčená alebo vráskavá koža. „Tam už je riziko a aj keď pacient ešte nemá kožný nádor, treba ho upozorniť, že jeho koža protestuje a začína dávať najavo, že má veľa slnka,“ dodala.
Pripomenula, že vonku treba kožu chrániť, aby sa nespálila. „To neznamená len opaľovací prípravok s vysokým ochranným faktorom (SPF). Je to aj kombinácia klobúk, slnečné okuliare a odev,“ zhodnotila. Pripomenula, že miesta, ktoré sa nedajú chrániť bariérovo, treba dôsledne natrieť. „Vždy to má byť súčasť opatrení,“ konštatovala Murárová.
Upozornila tiež, že deti, ľudia s veľmi citlivou pokožkou, bledými typmi kože alebo tí, ktorí už mali alebo prekonali rakovinu kože, by sa v strede dňa nemali vystavovať priamemu slnku. „V súčasnosti už máme na Slovensku aj krémy s ochranným faktorom SPF 100, ktoré sú registrované ako ochranné pomôcky a sú určené pre ľudí, ktorí už rakovinu kože majú alebo ju prekonali."
Pri cestovaní na dovolenku za účelom opaľovania by ľudia mali podľa odborníčky používať ochranu SPF 50+. Pri bežnom pobyte na slnku je to minimálne SPF 30. Na jar, keď slnko ešte nie je príliš intenzívne, odborníčka radí použiť krémy s ochranou aspoň SPF 15. „Číslo, ktoré je na prípravku, nám znásobuje čas, ktorý na slnku môžeme stráviť bez toho, aby sa naša koža spálila,“ ozrejmila.
Keď sa nám príliš opálená koža začne šúpať, nemá sa zlupovať. „Treba to nechať na prírodu, nech sa koža sama zregeneruje a viac ju premasťovať,“ konštatovala s tým, že spálená koža sa odlúči. „Pokožka sa regeneruje denne, stále sa tvoria nové bunky a tiež množstvo buniek z povrchu kože odpadáva,“ spresnila.
V prípade spálenej kože sa treba prestať slniť, kým sa pokožka nezregeneruje. Treba používať vhodné krémy alebo gély. Ak sa už urobili pľuzgiere, odborníčka poradila obklady s protizápalovou zložkou, napríklad bórovú vodu alebo repík, a krémy a mlieka s protizápalovým účinkom, napríklad s obsahom panthenolu. „Pri výrazných reakciách treba navštíviť dermatológa,“ uzavrela Murárová.


UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.


ila ala