Vloženie/úprava Piatok, 19.02.2020
Demencia patrí v našej spoločnosti medzi tabu témy. Akoby sa tým, že na tento problém „zabúdame“, dalo vyhnúť problémom, ktoré s ním súvisia. Pravdou je pritom pravý opak. Čím viac o demencii vieme, tým efektívnejšie dokážeme pomôcť ľuďom, ktorí ňou trpia. Napríklad starnúcim rodičom alebo starým rodičom.
Málo sa vie napríklad o tom, že existuje viacero druhov demencií, a podľa toho, o aký typ poruchy mozgu ide, dokonca nemusí ísť ani o nezvratné ochorenie. To platí napríklad pre vaskulárnu demenciu, spôsobenú upchatím cievy v mozgu (mozgovou príhodou), alebo pre demenciu spôsobenú nádorom na mozgu. Medzi degeneratívne poškodenia mozgu, ktoré spôsobujú stareckú demenciu, patrí aj Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba či ich kombinácia (demencia s Lewyho telieskami), ktoré sú síce neliečiteľné, ale pri včasnej diagnostike a dobre nastavenej farmakologickej aj nefarmakologickej liečbe môže byť progres týchto ochorení výrazne spomalený.
Zabúdanie vo vyššom veku je prirodzené
Starecká demencia sa do života seniorov začne vkrádať zvyčajne nenápadne. Jej príčiny dodnes nie sú úplne objasnené, niektoré štúdie však považujú za rizikové faktory vysoký krvný tlak, diabetes a zvýšenú hladinu cholesterolu. Aj bez týchto ochorení však ľuďom po šesťdesiatom roku života prestáva pamäť slúžiť tak dobre ako predtým.
Občasné zabúdanie je, samozrejme, úplne prirodzené, ale spozornieť treba, ak sa výpadky krátkodobej pamäti opakujú, ak človek zabúda, kde čo dal, v akom poradí sa vykonáva nejaká činnosť, má problémy s pozornosťou, s rečou, s orientáciou v čase a v priestore a problémy s motorikou. To sú už zvyčajne vážne symptómy demencie a namieste je odborné vyšetrenie u všeobecného lekára, psychológa, liečebného psychológa alebo neurológa. ?
Začarovaný kruh
Ďalším sprievodným javom rozvíjajúcej sa stareckej demencie sú zmeny nálady – depresia, úzkostlivosť, niekedy halucinácie alebo bludy. Niektoré sú spôsobené zmenami v mozgu, niektoré vyplývajú z toho, že si postihnutý uvedomuje, že s ním niečo nie je v poriadku. „Postupná odkázanosť na pomoc iného človeka sa veľmi často podpisuje pod depresívne stavy. Ľudia vo vyššom veku preto bývajú nevrlí, nespokojní a niekedy aj horšie spolupracujú, čo kladie zvýšené nároky predovšetkým na tých, ktorí sa o nich starajú,“ vysvetľuje psychológ Ľudovít Dobšovič.
Podľa prieskumov je demencia pre väčšinu seniorov väčším strašiakom než rakovina, a to roztáča nebezpečný začarovaný kruh. V prvých štádiách, kým je toho schopný, sa senior snaží prejavy demencie pred okolím čo najviac maskovať, respektíve ich zľahčovať. Zároveň sa čoraz častejšie vyhýba sociálnym aktivitám – stretávaniu sa s inými ľuďmi či s rodinnými príslušníkmi, nákupom alebo bežným úkonom, ako je obliekanie, hygiena, varenie, aby sa vyhli situáciám, kedy sa demencia prejavuje. Lebo nechce, aby okolie poznalo pravdu. Nechce byť na príťaž. Nechce sám sebe priznať, že on, vždy taký samostatný, v predchádzajúcom pracovnom živote výkonný a úspešný, stráca sám seba...
Rôzne formy pomoci
Pravda je taká, že človek trpiaci demenciou je odkázaný na pomoc iných. V prvých štádiách stačí pomoc občasná a mala by zahŕňať nielen základnú starostlivosť o potreby seniora, ale aj o jeho sociálny život. Pri progresii choroby, ktorá môže postupovať veľmi rýchlo najmä vtedy, ak sa nelieči, sa senior môže stať úplne odkázaný, pretože potrebuje pomoc pri všetkom – pri jedení, obliekaní, vylučovaní... „Starecká demencia je ochorenie, ktoré je náročné nielen pre seniora, ale aj pre najbližších, ktorí sa o neho starajú. Od nich si to žiada veľkú dávku času, trpezlivosti a empatie,“ hovorí Adriana Škriniarová, spoluautorka projektu Agapé Senior Park, ktorý bude poskytovať zázemie a pomoc aj seniorom trpiacim rôznymi štádiami demencie. „Podľa mojich skúseností ľudia starajúci sa o blízkeho postihnutého demenciou často, keď sa ochorenie rozvinie, prežívajú pocity hanby alebo zlyhania, že sa už o chorého nevládzu plnohodnotne starať. Podľa mňa však tieto pocity nie sú namieste. Čím viac sa o tom bude hovoriť a čím viac zariadení, ktoré budú poskytovať adekvátnu pomoc, vznikne, tým lepšie to bude pre chorých aj pre ich blízkych.“ hovorí A. Škriniarová zo zariadenia v obci Horný Bar neďaleko Bratislavy.
Liečba neliečiteľného
Väčšina foriem demencie je síce neliečiteľných, ale vhodne zvoleným prístupom sa dá progres choroby spomaliť. Na to však domáca starostlivosť o seniora nemusí stačiť. Potrebuje špecifickú terapiu, prispôsobenú jeho preferenciám a potrebám. Možnosti sú široké a zastrešovať ich budú aj v zariadení pre seniorov v obci Horný Bar na Žitnom ostrove.
Medzi terapie, ktoré sa osvedčili, patria napríklad reminiscencie (práca so spomienkami a s dlhodobou pamäťou), arteterapia, muzikoterapia, snoezelen a ďalšie. „Som presvedčená, že ak seniorovi nájdu jeho rodinní príslušníci vhodné zariadenie, ktoré mu poskytne to, čo potrebuje, či už na niekoľko hodín denne, na ohraničené časové obdobie alebo na neobmedzený čas, bude to prínosné riešenie pre všetkých,“ uzatvára A. Škriniarová.
