Bratislava 3. apríla (TASR) – Zlepšenie služieb a postavenia zamestnancov v rezorte zdravotníctva a sociálnych služieb bolo na programe dnešnej záverečnej konferencie v Bratislave, kde účastníci vyhodnotili vzdelávací projekt umožnený vďaka zdrojom z nórskeho finančného mechanizmu.Projekt sa realizoval vyše jedného roka. Mal vyškoliť profesionálnych vyjednávačov pri uzatváraní kolektívnych zmlúv medzi zamestnancami a zamestnávateľmi pôsobiacimi v oblasti poskytovania zdravotných a sociálnych služieb. „Naším cieľom bolo dosiahnuť vyššie vzdelanie odborárskych funkcionárov pri vyjednávaniach v nemocničnom sektore. Partnerom projektu bola Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje okolo 60 zdravotníckych lôžkových zariadení v SR,“ uviedol na tlačovej konferencii predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) Anton Szalay. Ako dodal, vyjednávanie kolektívnych zmlúv v jednotlivých nemocniciach na úrovni odborových organizácií a zamestnávateľov býva zložité. „Kým zamestnávatelia majú vo svojich tímoch právnikov, ekonómov a ďalších odborníkov, vyjednávači na strane odborárov vykonávajú tieto práce popri zamestnaní, čiže ide o lekárov, sestry, laborantov alebo iný zdravotnícky, respektíve nezdravotnícky personál, ktorí potrebujú širší všeobecný rozhľad minimálne v tom, ako funguje sociálny dialóg aj v okolitých európskych krajinách. Výsledkom projektu sú prví absolventi štyroch vzdelávacích modulov,“ povedal A. Szalay.SOZ ZaSS má záujem v projekte pokračovať a poskytnúť obdobné vzdelanie približne tisícke funkcionárov v nasledujúcich piatich rokoch, čím by sa odborárskym vyjednávačom v sociálnom dialógu pri kolektívnych zmluvách podarilo dosiahnuť vyššie benefity pre zamestnancov, predovšetkým takých, ktoré idú nad rámec Zákonníka práce.Na otázku TASR v čom je nórsky sociálny systém v zdravotníctve lepší než na Slovensku A. Szalay uviedol, „výhody sociálneho zabezpečenia zamestnancov v rezorte zdravotníctva v Nórsku sú neporovnateľne vyššie než na Slovensku. Napríklad, kým v Nórsku si môžu ženy uplatňovať kratšie pracovné úväzky, v našom zdravotníctve to možné nie je. Financovanie zdravotníctva z HDP je v Nórsku neporovnateľne vyššie než v SR. Platby poistencov štátu sú u nás na nedostatočnej úrovni, takže porovnávať sa s Nórskom je veľmi ťažké. Nám v rámci projektu v tejto fáze ide predovšetkým o motiváciu a vzdelanie odborárov na získanie lepšej argumentácie pri kolektívnych rokovaniach.“Ako doplnila prvá tajomníčka veľvyslankyne Nórska v SR Ranveig Skofteland, v Nórsku je prevažná väčšina zdravotníckych zariadení verejných v pôsobnosti štátu a je len zopár súkromných. Kolektívne dohody vyššieho stupňa sú však záväzné tak pre verejný ako aj súkromný sektor.