VÚDPaP: Rodičia a deti by si mali nastaviť hranice pri používaní technológií Bratislava 28. júla (TASR) - Rodičia a deti by si mali nastaviť spoločné hranice pri ...

Bratislava 28. júla (TASR) - Rodičia a deti by si mali nastaviť spoločné hranice pri používaní technológií tak, aby dávali zmysel všetkým zúčastnením. Ideálne je spísať si pravidlá napríklad na papier. Pre TASR to uviedla riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) Alena Kopányiová. Upozornila, že s nadmerným používaním technológií sa často spájajú poruchy spánku, nervozita či narušená pozornosť v dôsledku nadmerného vystavenia krátkym rýchlo sa meniacim podnetom.
„Ak ideme s deťmi na výlet, je fér vyjasniť si, že čas budeme tráviť spoločnými aktivitami a technológie na tento čas odložíme. Počas bežného dňa si môžeme dohodnúť pravidlá, že napríklad pri spoločnom obede nebudú telefóny a pred spaním tiež,“ odporučila Kopányiová. So stúpajúcim vekom dieťaťa by sa tieto pravidlá mali uvoľňovať. Namiesto zákazov treba podľa nej uplatňovať tzv. mediáciu a deti v online priestore skôr sprevádzať ako kontrolovať, postupne ich viesť k samoregulácii.
Pri plánovaní spoločného trávenia dňa môžu podľa výskumného ústavu pomôcť používanie časovača alebo vizuálne rozvrhy. Tie pomáhajú deťom pochopiť, kedy a ako môžu technológie používať. „Ako spôsob rozvíjania dôvery a diskusie by rodičia s deťmi mohli tráviť aj čas online, napríklad si spolu pozrieť video, zahrať si hru. Občasný digitálny detox, a teda odpojenie sa na nejaký čas od všetkých technológií, je tiež dobrým spôsobom, ako si oddýchnuť a zároveň si zreflektovať, ako sa pri tom cítime. Môžeme si pri tom viesť napríklad denník, v ktorom si budeme zaznamenávať naše pocity a zážitky bez technológií,“ doplnila Kopányiová.
Upozornila, že mozog najmä malých detí nie je prirodzene nastavený na hyperstimuláciu, ktorú spôsobujú napríklad krátke videá na sociálnych sieťach. To môže viesť k zhoršenej schopnosti koncentrovať sa na jednu plynulú činnosť. Zo psychologického hľadiska podľa nej hrozí, že sa dieťa izoluje od sociálnej interakcie tvárou v tvár. V takomto prípade je však potrebné skúmať, prečo má tendenciu tráviť všetok alebo väčšinu času online.
Riaditeľka výskumného ústavu podotkla, že samotné médiá šikovne využívajú svoje algoritmy na to, aby si získali pozornosť, ktorá je v súčasnosti pre nich najvzácnejšou komoditou. S deťmi je potrebné o týchto veciach otvorene komunikovať, mať otvorenú myseľ a rešpektovať ich záujmy, aj keď dospelým možno nie vždy dávajú zmysel, zdôraznila.
Ako povedala, Svetová zdravotnícka organizácia a Americká pediatrická asociácia odporúčajú pre deti vo veku šesť až 18 rokov maximálne jednu až dve hodiny rekreačného času pred obrazovkou denne - okrem školských povinností. Zároveň však platí, že je to veľmi individuálne a na používanie technológií by sa rodičia podľa nej nemali pozerať len skrz to, koľko času deti s nimi trávia.
Dôležitejšie je podľa Kopányiovej vnímať kontext, teda čo dieťa na telefóne/tablete či počítači robí, či si je vedomé rizík, ktoré mu na internete hrozia, a toho, ako ho médiá ovplyvňujú, a či si vie nájsť aj nejaké zmysluplné činnosti v tomto prostredí. „Je však prirodzené, že deti technológie používajú aj na zábavu, rovnako ako rodičia sledovanie svojho obľúbeného seriálu alebo športu. Počas leta sa tento čas môže predĺžiť, keďže majú viac voľného času. Všeobecné odporúčania sú však nepoužívať technológie pred spaním a vo vopred dohodnutom čase, napríklad počas spoločného obeda alebo trávenia spoločného času s rodinou,“ dodala.


lul von