USA bojujú proti nadmernému používaniu antibiotík Washington 24. septembra (TASR) – Členské štáty OSN sa tento týždeň na Valnom zhromaždení v New ...

authorTASR dateVloženie/úprava Sobota, 07.09.2026 categoryDenné správy commentsČítané 737x

Washington 24. septembra (TASR) – Členské štáty OSN sa tento týždeň na Valnom zhromaždení v New Yorku dohodli na potrebe zdolať "najväčšiu hrozbu pre modernú medicínu" - odolnosť baktérií voči antibiotikám. Za boli všetky krajiny vrátane Spojených štátov amerických, kde je tento problém obzvlášť závažný.V USA sa podľa rôznych štúdií používa o 30 až 60 percent viac antibiotík, než je treba. Výsledkom sú baktérie, ktoré si vyvinuli odolnosť voči antibiotikám. Tamojšie Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb odhaduje, že v USA majú na antibiotiká odolné baktérie každý rok na svedomí dva milióny ochorení a 23.000 úmrtí."Odolnosť voči antibiotikám môže podkopať modernú medicínu. Potrebujeme nové antibiotiká, ale novú cestu von z tohto problému nenájdeme," uviedol na svojej twitterovej stránke po zasadaní Valného zhromaždenia riaditeľ amerického Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb Tom Frieden. Narážal tým na to, že nie je potrebné hľadať nové riešenia, ale zaobchádzať so súčasnými antibiotikami opatrne a zmysluplne."Musíme chrániť pacientov chránením antibiotík. Lieky, ktoré dnes máme, sú ohrozené a nové môžeme tiež stratiť veľmi rýchlo," dodal Frieden.Centrum vykonalo v rokoch 2006 až 2012 prieskum a zistilo, že 36 percent pacientov dostalo antibiotiká po nedostatočnom vyšetrení alebo ich brali pridlho. Lekári navyše nielenže predpisujú veľa antibiotík, ale často predpisujú antibiotiká tretej a štvrtej generácie. Tie sú považované za poslednú možnosť, keď tie slabšie nezabrali.Otázkou zostáva, prečo tak lekári robia. "Je to preto, že riešia komplikovanejšie infekcie? Alebo sa takej infekcie boja, hoci v skutočnosti tam nie je? Akú úlohu zohráva to, že stále počúvajú o superbaktériách a majú pocit, že musia používať silnejšie lieky, hoci v skutočnosti nemusia?" pýta sa doktor Arjun Srinivasan, spoluautor štúdie.Centrum ukončilo štúdiu v roku 2012. Odvtedy sa o téme veľa hovorilo, osvetová kampaň bola intenzívna a vláda zaviedla niekoľko opatrení na zníženie používania antibiotík. V roku 2014 prezident Barack Obama podpísal akčný plán s rozpočtom 1,2 miliardy dolárov na výskum baktérií a boj proti nadmernému používaniu antibiotík. Cieľom je do roku 2020 zredukovať nevhodné používanie antibiotík lekármi o 50 percent a nemocnicami o 20 percent. Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb už zaznamenalo zlepšenie, pokiaľ ide o predpisovanie antibiotík deťom. V prípade dospelých sa veľa nezmenilo.Problém nie je len v zdravotníctve. Viac ako 70 percent antibiotík predaných v Spojených štátoch končí v krmive pre zvieratá chované ako zdroj jedla. Farmári ich používajú nielen na liečenie ochorení, ale preventívne. Antibiotiká tiež podporujú rast. Zvieratá narastú rýchlejšie a skonzumujú menej krmiva. Zvyškové množstvá antibiotík sa potom v mäse z týchto zvierat dostávajú na náš tanier. Americká Správa potravín a liečiv už vydala usmernenie zacielené na postupné vyradenie antibiotík z krmív pre dobytok a hydinu. Stať sa tak má v decembri tohto roka. Povolené bude len použitie antibiotík na medicínske účely, nie na podporu rastu. Nové pravidlá sú ale zatiaľ len dobrovoľné.(spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová) dod

Štítky :