INEKO: Medzi tohtoročné plusy v zdravotníctve patrí reforma liekovej politiky Bratislava 28. decembra (TASR) - Medzi tohtoročné opatrenia s najväčším prínosom v zdravotníctve patrí podľa ...

Bratislava 28. decembra (TASR) - Medzi tohtoročné opatrenia s najväčším prínosom v zdravotníctve patrí podľa analytika Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara reforma liekovej politiky. "Hoci mnohé jej časti neboli dotiahnuté do konca, mohli byť ambicióznejšie a do niektorých musel byť minister zdravotníctva dotlačený vonkajším prostredím," poznamenal pre TASR. Reforma má podľa jeho slov potenciál priniesť do systému viac transparentnosti, efektívnosti, a tým aj viac úspor vo verejných financiách. Pozitívne hodnotí aj zavedenie generickej preskripcie.Medzi plusy v zdravotníctve Zachar radí i "nevyhnutnú" racionalizáciu nemocničných lôžok a oddelení a ostatné úsporné kroky, napríklad preferovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ktoré sa realizujú v spolupráci so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP). Kladne vníma aj prijatie nariadenia o minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo koncovú sieť nemocníc obsahujúcu len tie štátne. Ako prínos a zároveň nevyhnutnosť, vyplývajúcu z nálezu Ústavného súdu SR, označil obnovenie možnosti tvorby a vyplácania si zisku zdravotnými poisťovňami pri dodržaní podmienok."V rezorte zdravotníctva je momentálne rozpracovaných niekoľko relatívne významných zmien, ktoré majú potenciál priniesť väčší poriadok a vyššiu efektívnosť v systéme," konštatoval Zachar. Medzi tie radí napríklad zavádzanie DRG systému, ktorý má priniesť spravodlivejšie odmeňovanie nemocníc, ako aj plány na tzv. PCG-systém. Ten by mal zabezpečiť spravodlivejšie prerozdeľovanie financií z verejného zdravotného poistenia medzi poisťovne.Za veľkú škodu, naopak, Zachar považuje to, že sa ministerstvo a vláda neodhodlali na "potrebné zúženie takmer neobmedzeného rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia, ktorý je v momentálnej situácii výkonnosti slovenskej ekonomiky neudržateľný". Slovenskému zdravotníctvu tiež podľa jeho slov chýba meranie kvality na všetkých jeho úrovniach, dekoncentrácia poistného trhu rozdelením a čiastočnou privatizáciou VšZP či vstup súkromného kapitálu do zdravotníckych zariadení.Medzi negatíva roku 2011 radí "netransparentné" rozhodovanie o úhrade vakcíny Prevenar proti pneumokokom od firmy Pfizer. Za mínus považuje i "podcenenie a neskoré prijímanie potrebných opatrení, ktoré si vyžiadala bezprecedentná nátlaková protestná akcia lekárskych odborárov, ktorá, uznávam, zašla až za hranice dosiaľ predstaviteľného". Zlým výsledkom podľa neho je, že štát nakoniec ustúpil lekárom vo všetkom, čo sa má v budúcnosti prejaviť vo zvyšujúcom sa dlhu zdravotníckych zariadení a ich možnom kolapse."Negatívne tiež hodnotím, že ministerstvo nepovolilo nemocniciam vyberať poplatky napríklad za stravu a hospitalizáciu a pri ostatných poplatkoch zákonom regulovalo len tie, ktoré sa už beztak od pacientov vyberajú," pokračoval. Za otázne zase považuje opatrenia "obchádzajúce, pod zámienkou zvyšovania bezpečnosti pacienta a úspor peňazí, zaužívaný a dobre fungujúci distribučný reťazec pri niektorých onkologických liekoch a vakcínach pre deti". Tie si pacienti majú vyberať priamo v nemocnici či ambulancii lekára, a nie ako doteraz v lekárni. Tvrdí, že v mnohých prípadoch tak prišlo k zhoršeniu dostupnosti liekov a vakcín.