AOPP: Bezpečnosť pacienta závisí od spoľahlivého prenosu zdravotných údajov Bratislava 17. septembra (TASR) - Bezpečnosť pacienta závisí od spoľahlivého prenosu zdravotných údajov. Pri príležitosti ...

Bratislava 17. septembra (TASR) - Bezpečnosť pacienta závisí od spoľahlivého prenosu zdravotných údajov. Pri príležitosti štvrtkového Svetového dňa bezpečnosti pacientov na to poukázala Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP). Upozornila, že najmä pri liečbe chronických pacientov, ktorí často pendlujú medzi všeobecným lekárom, špecialistami, nemocnicou, lekárňou a domácou liečbou, môže dôjsť k strate dôležitých informácií či prerušeniu kontinuity starostlivosti. Asociácia preto navrhuje päť konkrétnych riešení pre zvýšenie bezpečnosti pacienta.
„Chronicky chorý pacient nie je v starostlivosti jeden deň, ale celé roky. Prechádza ambulanciami, nemocnicami a lekárňami a pri každom prechode záleží na tom, či sa dôležité informácie prenesú úplne a včas. Nemôžeme sa spoliehať na to, že si pacient všetko zapamätá alebo bude medzi jednotlivými lekármi sám prenášať informácie. Potrebujeme, aby toto spoľahlivo zabezpečoval systém,“ zdôraznila prezidentka AOPP Mária Lévyová.
Poukázala na údaje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý v roku 2025 prijal v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti 1946 podaní. Z toho v 77 opodstatnených prípadoch bolo zistené aj nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie.
AOPP poznamenalo, že podnety na ÚDZS samy osebe neukazujú skutočný rozsah nežiaducich udalostí v slovenskom zdravotníctve. Ukazujú len prípady, pri ktorých sa pacient alebo jeho blízki rozhodli podať podnet a úrad následne potvrdil pochybenie. Práve absencia širšieho celoštátneho prehľadu podľa asociácie sťažuje možnosť identifikovať opakujúce sa riziká a systematicky im predchádzať. „Nehovoríme, že Slovensko nemá pravidlá. Problém je, že jednotlivé zariadenia sa zo svojich skúseností učia najmä samy. Ak chceme znižovať riziko pre pacientov v celom zdravotníctve, potrebujeme vedieť, aké udalosti sa opakujú, kde vznikajú a čo môžeme urobiť, aby sa neopakovali. Cieľom nemá byť hľadanie vinníka, ale prevencia,“ skonštatovala Lévyová.
AOPP preto žiada päť konkrétnych krokov. Apeluje, aby Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ešte v tomto roku začalo prípravu celoštátneho systému hlásenia nežiaducich udalostí s jednotnou klasifikáciou WHO, povinným zapojením lôžkových poskytovateľov a anonymizovanými verejnými výstupmi. Rezort spolu s Národným centrom zdravotníckych informácií by mal tiež do konca roka 2027 zabezpečiť, aby mal každý pacient a jeho lekári v systéme ezdravie funkčný a reálne dostupný aktuálny zoznam užívaných liekov a aby bol aktuálny prehľad liečby súčasťou každej prepúšťacej správy. Cieľom je obmedziť riziko pochybení spôsobených stratou alebo neúplným odovzdaním zdravotných údajov.
Asociácia žiada aj, aby ÚDZS od roku 2027 zverejňoval údaje o opodstatnených podnetoch aj v strojovo čitateľnej podobe a s kategóriou nežiaducich udalostí podľa WHO. Dáta by tak umožnili lepšie identifikovať situácie a oblasti zdravotnej starostlivosti, v ktorých vznikajú riziká pre pacientov, a cielene na ne zamerať prevenciu. Súčasťou zvyšovania bezpečnosti má byť podľa AOPP aj priebežné vzdelávanie zdravotníkov v rozpoznávaní a hlásení pochybení a nežiaducich udalostí.
Pacient by mal zároveň podľa asociácie vedieť, ak sa pri jeho zdravotnej starostlivosti použil systém umelej inteligencie, a má mať možnosť, aby výsledok posúdil odborník. Ministerstvo zdravotníctva SR by preto podľa nej malo do polovice roka 2027 pripraviť usmernenie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súlade s európskym nariadením o umelej inteligencii.


UPOZORNENIE: TASR sa pokúsi získať stanovisko rezortu zdravotníctva.


rt mj